Každá obec z územia je výnimočná svojou históriou a pamiatkami,
ktoré tam nájdeme.
Ďurková
Vznikla v 2.polovici 14 storočia. Obec je doložená z roku 1427 Gewrkuagasa, neskôr ako Gyurko, Gyurikow 1773, Djurkow 1808, Ďurková 1958. Ako obec vznikla v roku 1958 osamostatnením osady Ďurska od obce Plaveč a premenovaním na Ďurková.
Orlov
Podhorská obec Orlov leží vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, v údolí rieky Poprad, tesne pred tým, než opúšťa územie Slovenska. Najvyššie položeným bodom v katastri obce je Kurčínska magura s výškou 894 m n. m. Najnižšie položeným bodom v katastri obce je sútok Smrečanského potoka a rieky Poprad, 460 m n. m.
Prvá písomná zmienka je v rokoch 1330-1349. Obec je doložená z roku 1349. V roku 1787 mala 61 domov a 471 obyvateľov. Roku 1828 70 domov a 564 obyvateľov.
Plaveč
Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Obec je doložená z roku 1287 ako Polowcka neskôr ako Plauch 1289, Plawecz 1773, Plavec 1786, Plaveč 1920.
Pusté Pole
Obec leží na styku Levočských vrchov a Čerchovom v doline potoka Hradlová. Nadmorská výška v strede obce je 560 m n. m. História obce je úzko spätá s obcou Krivany. Vznikla v roku 1956 odčlenením rovnomennej miestnej časti od tejto obce. Osada v jej katastri však existovala už v 11. storočí. Písomnosti z 13. storočia hovoria o kráľovskom poľovnom revíre na tomto území. Jej chotár spustol a to sa odrazilo v maďarskom názve Puszta Mezö (Pusté Pole), ktorý sa objavuje koncom 16. storočia pri novo založenej obci Vislanka (Vizranka, Puszta Mezö). Od roku 1927 sa Vislanka objavovala už pod jediným názvom a preto keď sa roku 1956 osada stala samostatnou obcou, prevzala historický názov Pusté Pole.
Obručné
Obec založili na zákupnom práve v 2. polovici 14. storočia na území panstva Plaveč. Zalesnenie územie, na ktorom dedinka vznikla, sa prvý krát spomína v listine uhorského kráľa Karola Róberta v roku 1312, kedy teritórium bolo darované šľachticovi Rikolfovi, z hradného panstva Kamenica. Prvá písomná zmienka o obci Obručné – Obruczno, vtedy patriacej rodu Dežofi, je z roku 1636. Možno ju zaradiť k menším šarišským obciam. Napr. roku 1787 tu v 14 domoch žilo 88 obyvateľov a roku 1828 v 32 domoch 247 obyvateľov. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom.
Vislanka
Najstaršia správa o obci je z r. 1595, keď šarišský zeman Michal Kelemeši v r. 1596 protestoval proti Gašparovi Farkašovi zo Skároša kvôli činnosti poddaných z Vislanky v r. 1595. Z toho je zrejmé, že sídlisko jestvovalo už pred r. 1595. V písomnostiach z konca 16. a zač. 17. stor. sa vyskytuje pod názvom Wyzranka. Sídlisko pravdepodobne založili usadlíci so šoltýsom v poslednej štvrtine 16. st. V r. 1600 prvýkrát zdanili tamojšie sedliacke, prípadne valaské domácnosti daňou kráľovi. V sídlisku bolo 13 obývaných poddanských domov a zaiste aj dom šoltýsa. Sídlisko sa pomerne rýchlo rozrástlo na stredne veľkú dedinu, ktorá patrila Dežofiovcom, Farkašovcom a Berzeviciovcom. R. 1789 mala 30 a v r. 1828 – 55 domov. Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka. Po r. 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo.
Ruská Voľa nad Popradom
Územie medzi riekou Poprad a potokom Obručné, kde neskôr vyrástla aj táto obec, už roku 1312 daroval uhorský kráľ Karol Róbert šľachticovi Rikolfovi z Kamenice. Územie a neskôr obec patrili takto do hradného panstva Kamenica. Počiatky obce sú nejasné. Predpokladá sa, že obec bola založená šoltýsom na zákupnom (nemeckom) práve, a potom koncom 16. storočia doosídlená rusínskym obyvateľstvom na valašskom práve. Prvá písomná zmienka o existencii pochádza z roku 1588, keď sa jej zmocnil Juraj Horváth, majiteľ hradu Plaveč. Neskôr patrila Bornemisovcom a Dežefiovcom. Patrila k malým šarišským obciam. Napr. roku 1787 tu v 12 domoch žilo 114 obyvateľov a v roku 1828 v 33 domoch 260 duší. Obyvatelia boli prevažne pastieri, roľníci a drevorubači. Správu obce od 16. stor. vykonával richtár s obyčajne s dvoma prísažnými. Keď si šarišské obce roku 1837 dávali vyhotovovať pečatidlá na základe príkazu stolice, Ruská Voľa nad Popradom to urobila tiež. Dala si vyhotoviť typárium o priemere 23 mm zo symbolom roľníctva – snopom, preloženým kosou, tak ako ďalšie početné obce v Šariši. Obec sa však s týmto symbolom nestotožnila. Členitý chotár obce viac vyhovoval pastierstvu dobytka, čo sa odrazilo aj v novom pečatidle vyhotoveného v roku 1868. Jeho obsahom je totiž na trávnatej pažiti býk, pred ktorým z pažite vyrastá mak.
Ľubotín
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1300. Najstarší zápis pochádza od farára Štefana de Lubetin z roku 1330. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Svedčí o tom skutočnosť, že potok Ľubotín (Lybicin, Lybethin, Lubetin), bol odvodený od názvu sídliska. Staro-slovenský názov (od Lubota) svedčí o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. storočím. Dedina zač. 14. st. spustla a v 1. pol. 14. storočia z iniciatívy feudálnych pánov sa usadili noví osadlíci so šoltýsom. Niekedy v tomto čase vzniká aj erb a symbol obce – Madona s dieťaťom.
Čirč
Obec Čirč bola založená na základe zakúpeného práva na území panstva Plaveč. Prvýkrát sa spomína v roku 1248 ako kráľovský poľovnícky revír, ktorý dostal Detre. Posledným vlastníkom bola rodina Dessewffyovcov. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, ovčiarstvom a drevorubačstvom. Rozloha obce v roku 1248 činila 3 532 katastrálnych jutár, 1417 siah. Kolonizácia sem privádza najprv nemecké a neskôr valašské, ruské – ukrajinské obyvateľstvo. Maďarská červená armáda nedosiahla územie Čirča a tak obec obsadilo československé intervenčné vojsko. Od 19 storočia bol v prevádzke kameňolom a od roku 1914 obecný mlyn. Poľnohospodárstvo, ako najrozšírenejšie zamestnanie obyvateľov, bolo značne zaostalé. V roku 1919 začali sa aj v Čirči prejavovať dôsledky hospodárske krízy, ktorá spôsobila prudké zhoršenie hospodárskej a sociálnej situácie obyvateľov. Mnohí občania sa ocitli bez práce. Kríza svojimi dôsledkami negatívne poznačila život ľudu. V tomto období sa tlačili čirčanské noviny Zarja v ruskom jazyku. Po vytvorení ľudovodemokratickej Československej republiky začala sa písať nová kapitola vo vývoji obce. Už roku 1948 sa začala výstavba cesty Lenartov – Čirč – Ľubotín, ktorá sa po skončení roku 1959 stala významnou dopravou tepnou pozdĺž štátnej s Poľskou republikou.
Kyjov
Obec vznikla v 1. polovici 15. storočia na území panstva Kamenica. Prvá písomná zmienka je z roku 1390 kde sa spomína pod názvom Kyo. V súpise z roku 1538 je vedená ako rusínska obec. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom, ktorého časť bola roľnícka a časť valaská slovenského a rusínskeho pôvodu.
Šarišské Jastrabie
Prvá správa o obci je z roku 1479, kedy šľachtic Ladislav z Kamenice zálohoval svoj majetok v Jastrabom šľachticovi Tomášovi z Torysy. Nesporné však je, že obec ako sídlisko, jestvovala už skôr a to v roku 1435. V dokumentoch z 15. a 16. storočia sa uvádza pod názvom Jeztreb. Pôvodný názov Jastrab patril údoliu, v ktorom obec vznikla. Od 16. storočia Jastrabie vlastnili Dessewfyovci a v 19. storočí Szirmayovci. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lesnými prácami.
Hromoš
Najstaršia správa o obci je z r.1600, keď poddaní boli prvýkrát zdanení. Vtedy obyvatelia bývali v 8 domoch. Sídlisko vzniklo v 80. rokoch 16. st. Dedinu vybudovali usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom na území panstva Plaveč, pri Hromovci, pravostrannom prítoku Popradu, z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. Patrila k najmladším v okolí a v Šariši vôbec. Okolo r. 1600 bola malou kopaničiarskou dedinou s asi 10 domami poddaných a šoltýsa. R. 1787 mala 31 a r. 1828 33 domov. Obyvatelia boli roľníci, pastieri, tkáči, pracovali v lesoch. Po r.1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo.
Plavnica
Najstarší písomný doklad je z roku 1325 (Plavnich); v roku 1427 sa obec spomína ako súčasť hradu Plaveč s 55 portami. V neskoršom období feudalizmu bola obec majetkom Paloczayovcov. V roku 1787 mala obec 135 domov a 1035 obyvateľov, v roku 1828 167 domov a 1211 obyvateľov. V 2. polovici 19. storočia bola založená píla, ťažba piesku a v 20.stor. likérka. Veľká vysťahovalecká vlna zasiahla obec v rokoch 1880 – 1914. Obyvatelia boli zväčša roľníci a nádenníci, odchádzajúci často na sezónne práce. V súčasnosti obyvatelia odchádzajú za prácou prevažne do St. Ľubovne a Prešove.
Šambron
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny z roku 1411. Obec sa vyskytuje pod nemeckým názvom Schonbrunn – Pekný prameň. Obec možno zaradiť v minulosti k stredne veľkým šarišským obciam. Od roku 1922 bola začlenené pod okres Stará Ľubovňa. Koncom 15. alebo prvej polovice 16. storočia tu postavili Pravoslávny chrám. Obec bola totiž vtedy doosídlená rusínskym obyvateľstvom . V roku 1872 bol chrám miestnymi gréckokatolíkmi prebudovaný v neobarokovom a neoklasicistickom slohu. Chrám bol zasvätený Panne Márii ochrankyni.